Psychická záťaž

Mám problém a už to došlo do bodu, keď som naozaj dennodenne vystresovaná. Už to nezvládam. Pre niekoho banalita, pre mňa obrovská každodenná psychická záťaž. Vec sa má tak, že priateľ kedysi zdedil po oteckovi dvojposchodový dom, odvtedy v ňom býva a ja som sa za ním prisťahovala keď sme spolu začali, čo sú 2 roky. Teraz ten problém, nad nami býva jeho sestra s chlapom a 3 malými deťmi.. viem že detičky za to nemôžu, ale je tam neskutočný humbuk každý deň, celý deň, či už je víkend alebo pracovný deň. Proste stále, sú lepšie a horšie dni, ale stále počúvať tie rany z vrchu, dunenie celého domu a rev je fakt na zabitie!

Taký príklad, niekedy nás cez víkend zobudí o 6:00 a ja som práve typ človeka čo sa potrebuje vyspať aspoň o tom víkende keď každý deň vstávam o 4:30. Kedykoľvek si chcem oddýchnuť, hodiť 20 ako sa hovorí, tak nemôžem. Mám fyzicky náročnú prácu s chodím domov každý deň na večer vážne zbúraná. Oni do práce chodia ako chcú, riadia si to sami a keď si povedia že nepôjdu tak nejdú. Sú skoro stále doma aj s tými deckami. Musíme sa podľa nich stále zariaďovať, obmedzujú nás a už ma ani nebaví chodiť z práce domov, som vždy v strese čo zase budem musieť počúvať a ako veľmi nám to tam bude dunieť, som človek čo potrebuje aspoň trochu pokoja a nemusieť žiť podľa druhých ľudí.

Nedá sa s nema kĺdne dohovoriť, majú prudkú povahu. S priateľom sa hádame pretože on sa nechce hádať s nema, tak mi niekoľkokrát povedal že som na hlavu. Už v tom vidím naozaj asi jediné východisko, odísť. Aj keď ho milujem. Už mi došla trpezlivosť. Viem že sú to deti, ale snáď beriem ohľad na druhých, toto má byť ich starosť a nie naša. toho je príliš, keď mi niekto dennodenne narúša môj program, jednoducho to už inak nejde. Hrozne ma to mrzí a neviem, čo mám robiť. Nechcem od priatela odchádzať, ale možná nebude iná možnosť. Čas ukáže…