Zostať, alebo sa rozísť?
S priateľom sa teraz dosť hádame, sme spolu vždy len cez víkendy, cez týždeň je na internáte. Posledný týždeň je to strašný a ja nedokážem nič robiť, nedokážem sa na nič sústrediť. Neodpisoval mi, nebral telefón, dokonca ma stlmil a zablokoval. Je víkend a ja som teda u neho, za celý čas ma neobjal, nedal pusu, nedotkol sa ma. Na otázku či má niekoho iného tvrdí, že nie.. je mi z toho strašne zle. Nemám nikoho, potrebovala by som tak veľmi objať, niekoho, kto by tu bol pre mňa. Na to mi hovorí, že ma objímať nebude ani nič iné, čo si ako myslím, keď je to medzi nami teraz také aké to je. Plakala som vedľa neho, bolo mu to jedno, robil akoby sa nič nedialo a hral hry.
Teraz ráno mi bolo hrozne, sotva som dokázala niečo povedať a pred chvíľou som sa zase rozplakala, pretože ma to tak veľmi trápi, tak veľmi je mi úzko a on pozerá do počítača a zase robí, ako by nič, robí ako je strašne v pohode a to ma ničí ešte viac. Príde mi, že mu to robí dobre. Povedal, že som troska, že sa mám ísť liečiť, že zo mňa nikdy nič nebude. Celkom ma to zarazilo a som z toho nešťastná, pretože takéto správanie som od neho ani v tom najhoršom sne nečakala.
Vôbec by som si nemyslela, že ku mne bude taký zlý. Keby ma miloval, predsa by ma takto nikdy neurážal. Čím ďalej viac mi to vŕta v hlave a neviem, čo so svojimi myšlienkami robiť. Tak, ako som bola predtým plná energie, teraz som ako uzlíček nešťastia a strašne ma to trápi. Nechápem, ako sa takto mohol zmeniť. Možno taký bol aj predtým a pretvaroval sa, iba ja som to nevidela. Neviem, ako z tohto začarovaného kruhu von. Strašne ma to mrzí. Myslím, že si takéto správanie rozhodne nezaslúžim. Premýšľam o tom, že priateľa opustím, pretože toto správanie sa mi od neho nepáči. Stále plačem a som každý deň v depresiách. Jednoducho sa necítim šťastná. Zrejme sa s ním rozídem.